Tento rok pripadá Popolcová streda až na 6teho marca. Od tohto dátumu sa začína odpočítavať 40 dní do Veľkej noci.  V Biblii sa číslo 40 vyskytuje dosť často. V minulosti boli slovenské zvyky a tradície omnoho viac presadzované ako dnes. Robili sa rôzne pochody, maškarné plesy, bály, zábavy, pretože potom zábava ustala a držal sa 40 dní pôst. Dnes to tak už nie je a ľudia sa môžu zabávať kedy chcú, aj cez pôst.

Fašiangy

U nás tradície hovoria o tom, že na Fašiangy sa pečie kačka, urobí sa knedľa a k tomu kapusta. U nás červená, u niekoho biela. K tomu neodmysliteľne patria fánky alebo šišky ako sa u nás nazývajú. Je to taký dezert po výdatnom jedle. K šiškám neodmysliteľne patrí pena, ktorá sa na ne dáva. Vyšľahaný bielok s džemom spravia perfektnú chuť. Oveľa lepšiu ako samotný džem alebo lekvár.

Zábava

Fašiangová zábava bývala najväčšou slávnosťou celého roka. Nie na darmo sa hovorievalo, že Vianoce sú každý rok, ale Fašiangy iba raz do roka. Každý na dedine išiel na fašiangovú zábavu. A ten, čo nie, bol riadne poohováraní ako je to možné, že vynechal fašiangovú zábavu. Bola to najväčšia paráda, akú si viete predstaviť. Aj dnes prebýva na niektorých slovenských dedinách. Ale je to skôr výnimka ako pravidlo. Škoda, tie zábavy stáli naozaj za to. Tie dnešné sa im však už ani zďaleka nevyrovnajú… Hovoria starší obyvatelia.

Maškarný ples

Pre deti, ktoré nechodievali na fašiangovú zábavu tu boli rôzne karnevaly a maškarné plesy. Deti sa prezlečú za všeličo a vyhodnocuje sa najkrajšia maska. Táto tradícia zostala dodnes najmä v škôlkach a pomenej aj v školách. Dnes majú deti obrovské množstvo možností za čo sa prezliecť a takisto sú kreatívnejšie mamičky, ktoré sa snažia vymyslieť niečo naozaj originálne, čo ešte nikto nemal. Súťaživosť je populárna. Na internete sú stovky nápadov, za čo dieťa prezliecť.