[{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"Article","@id":"https:\/\/www.conmat.sk\/globalny-rozvoj-liberalnej-ekonomiky-v-rozpore-s-kulturou-tretieho-sveta\/#Article","mainEntityOfPage":"https:\/\/www.conmat.sk\/globalny-rozvoj-liberalnej-ekonomiky-v-rozpore-s-kulturou-tretieho-sveta\/","headline":"Glob\u00e1lny rozvoj liber\u00e1lnej ekonomiky v rozpore s kult\u00farou tretieho sveta","name":"Glob\u00e1lny rozvoj liber\u00e1lnej ekonomiky v rozpore s kult\u00farou tretieho sveta","description":"V 19. storo\u010d\u00ed nast\u00e1vala glob\u00e1lna ekonomick\u00e1 premena. S\u013eubova\u013ea si zavedenie nov\u00e9ho, slobodnej\u0161ieho ekonomick\u00e9ho syst\u00e9mu, v ktorom by \u013eudia kone\u010dne za\u010dali h\u013eadie\u0165 i na seba, svoje nadanie, talent, zru\u010dnosti, sk\u00fasenosti a tieto svoje vlastnosti by vyu\u017eili k svojej ob\u017eive, pri\u010dom by touto svojou realiz\u00e1ciou ka\u017ed\u00fd napomohol k nov\u00e9mu syst\u00e9mu a ekonomike,","datePublished":"2018-03-22","dateModified":"2023-04-28","author":{"@type":"Person","@id":"https:\/\/www.conmat.sk\/author\/#Person","name":"","url":"https:\/\/www.conmat.sk\/author\/","identifier":1,"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/430c037ced90dcf4c538a5d7a160d8585497a2f79eed537d1a43f74320df11c6?s=96&d=mm&r=g","url":"https:\/\/secure.gravatar.com\/avatar\/430c037ced90dcf4c538a5d7a160d8585497a2f79eed537d1a43f74320df11c6?s=96&d=mm&r=g","height":96,"width":96}},"publisher":{"@type":"Organization","name":"conmat.sk","logo":{"@type":"ImageObject","@id":"\/logo.png","url":"\/logo.png","width":600,"height":60}},"image":{"@type":"ImageObject","@id":"https:\/\/www.conmat.sk\/wp-content\/uploads\/img_a288073_w2038_t1527005486.jpg","url":"https:\/\/www.conmat.sk\/wp-content\/uploads\/img_a288073_w2038_t1527005486.jpg","height":0,"width":0},"url":"https:\/\/www.conmat.sk\/globalny-rozvoj-liberalnej-ekonomiky-v-rozpore-s-kulturou-tretieho-sveta\/","wordCount":409,"articleBody":"V 19. storo\u010d\u00ed nast\u00e1vala glob\u00e1lna ekonomick\u00e1 premena. S\u013eubova\u013ea si zavedenie nov\u00e9ho, slobodnej\u0161ieho ekonomick\u00e9ho syst\u00e9mu, v ktorom by \u013eudia kone\u010dne za\u010dali h\u013eadie\u0165 i na seba, svoje nadanie, talent, zru\u010dnosti, sk\u00fasenosti a tieto svoje vlastnosti by vyu\u017eili k svojej ob\u017eive, pri\u010dom by touto svojou realiz\u00e1ciou ka\u017ed\u00fd napomohol k nov\u00e9mu syst\u00e9mu a ekonomike, ktor\u00e1 by nevy\u017eadovala v\u00e4\u010d\u0161\u00ed z\u00e1sah zo strany \u0161t\u00e1tu a autor\u00edt. Tak\u00e9to nov\u00e9 myslenie sa za\u010dalo uplat\u0148ova\u0165\u00a0 glob\u00e1lne, nov\u00fdm ekonomick\u00fdm syst\u00e9mom, slobodn\u00fdm obchodovan\u00edm a tvoren\u00edm trhu si tak mali za\u010da\u0165 vz\u00e1jomne vypom\u00e1ha\u0165 i zahrani\u010dn\u00e9 krajiny medzi sebou, pri\u010dom by sa oslobodzovali z r\u00fak zbyto\u010dnej nadvl\u00e1dy a tvorili produkt\u00edvny, bohat\u00fd spolo\u010dn\u00fd\u00a0 trh.Globaliz\u00e1cia a rozvoj slobodn\u00e9ho trhuT\u00fato nov\u00fa ideu liberaliz\u00e1cie tvorili predov\u0161etk\u00fdm mocnosti, v ktor\u00fdch zv\u00ed\u0165azila protifeud\u00e1lna spolo\u010densk\u00e1 revol\u00facia a to krajiny ako Ve\u013ek\u00e1 Brit\u00e1nia \u010di Franc\u00fazsko. Svoju nov\u00fa ekonomick\u00fa ideu tak za\u010dn\u00fa \u0161\u00edri\u0165 \u010falej, \u00faspe\u0161ne sa ujala v Severnej Amerike, nesk\u00f4r aj vo viacer\u00fdch \u010fal\u0161\u00edch krajin\u00e1ch kontinent\u00e1lnej Eur\u00f3py. Napomohla k bohat\u00e9mu priemyslu a industrializ\u00e1cii. V 20. storo\u010d\u00ed tak relat\u00edvne silnou mierou zap\u00f4sob\u00ed aj na krajiny, ktor\u00e9 boli e\u0161telen v \u0161t\u00e1diu rozvoja ako Afrika, Latinsk\u00e1 Amerika, \u010di \u00c1zia.V krajin\u00e1ch ako napr. Japonsko, ale aj in\u00fdch kraj\u00edn tretieho sveta v\u0161ak bola tak\u00e1to idea proti ich zakorenenej kult\u00fare a zvykom zm\u00fd\u0161\u013eania, ku ktor\u00e9mu boli vychov\u00e1van\u00ed. \u00c1no, samozrejme ich l\u00e1kala ve\u013ek\u00e1 priemyseln\u00e1 revol\u00facia ako aj industrializ\u00e1cia a rozvoj, ale ako som nazna\u010dil, ch\u00e1panie liberalizmu zo soci\u00e1lneho h\u013eadiska bolo pre nich nie\u010do cudzie, s \u010d\u00edm sa nevedeli stoto\u017eni\u0165. Ve\u010f napr\u00edklad v \u00e1zijsk\u00fdch krajin\u00e1ch, ako v spomenutom Japonsku, pracovn\u00edkov motivovala predov\u0161etk\u00fdm odovzdanos\u0165 pre dobro kolekt\u00edvu, nie jedinca. Podobne zm\u00fd\u0161\u013eali aj in\u00e9 krajiny tkzv. tretieho sveta, teda nov\u00fd ekonomick\u00fd a produkt\u00edvny syst\u00e9m im bol sympatick\u00fd, ale probl\u00e9m nast\u00e1val v jeho realiz\u00e1cii tak, aby nezapr\u00ed\u010dinil rozvrat ich mor\u00e1lnych a kult\u00farnych zvykov, kde bol individualizmus nezn\u00e1my pojem, \u010di dokonca \u0165a\u017ek\u00fd priestupok vo\u010di ich mor\u00e1lnemu k\u00f3dexu.\u00a0                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                        4.2\/5 - (6 votes)        "},{"@context":"https:\/\/schema.org\/","@type":"BreadcrumbList","itemListElement":[{"@type":"ListItem","position":1,"name":"Glob\u00e1lny rozvoj liber\u00e1lnej ekonomiky v rozpore s kult\u00farou tretieho sveta","item":"https:\/\/www.conmat.sk\/globalny-rozvoj-liberalnej-ekonomiky-v-rozpore-s-kulturou-tretieho-sveta\/#breadcrumbitem"}]}]